Soulwork - systémový koučing vzťahov

Lekcie života © Kosjenka Muk

Užívate si lásku so svojim partnerom? Môže to vyzerať paradoxne, ale pre veľa ľudí je zamilovanie skôr zdrojom bolesti ako radosti. Neexistuje iný vzťah v dospelosti, v ktorom hĺbka a sila našich potrieb tak silno odráža naše presvedčenia z detstva, ktoré nás dokážu ovládnuť a odolávajú našej vlastnej vôli a racionálnej mysli.

Vysvetlenie je v pochopení toho, že veľká časť toho, čo nazývame pocity lásky nie je nič iné, ako vynáranie sa najhlbších detských spomienok, ktoré sú základom nevyriešeného vnútorného konfliktu. Ideme našimi životmi a stále hľadáme vyriešenie týchto konfliktov, hoc aj podvedome.

Možno zistíte, že existujú určité typy ľudí a pováh, ktoré vás priťahujú, aj keď sú problematické. Možno vonkajšie okolnosti a správanie vašich rôznych partnerov nebudú úplne rovnaké, ale dokážete nájsť vaše vnútorné pocity počas vývoja vzťahu, ktoré sa stále opakujú. Zamilované vzťahy sú zásadným spúšťačom našich toxických presvedčení, a rovnako sú aj najdôležitejšou výzvou pre to, aby sme ich vyliečili.

Keď je láska pobláznením

Počas nášho zážitku, ktorý nazývame láska (alebo presnejšie pobláznenie), naša zdravá radosť a ocenenie druhej ľudskej bytosti je pomiešané s transferenciami a pripútaniami. Zvyčajne sú tri bežné typy nezdravých pút.

Prvý je podvedomá nádej a potreba z detstva, ktorá nás núti idealizovať si druhú osobu, tak ako sme si kedysi idealizovali rodičov keď sme boli deťmi, dúfajúc v šťastný a srdečný vzťah, ktorá nám dá bezpečnosť, ochranu a sebaocenenie. Spomeňte si na povznesené pocity nádeje v prvých týždňoch lásky, je to úplne iracionálny pocit, že ste konečne našli osobu, ktorá naplní vaše najhlbšie potreby a dovolí vám to cítiť sa prijatá, milovaná a hodnotná. Ak preskúmate detaily toho, aké emócie vás zaplavovali, môžete rozoznať pocity a spojiť ich so spomienkami keď ste malí pár rôčkov.

Keď je láska rodičovská

Druhý spôsob pripútania je keď sa pokúšame vyliečiť naše toxické nepríjemné predstavy o nás samých, a to tak, že sa zamilúvávame za rovnakých okolností, ako boli tieto predstavy vytvorené. Podvedome sme priťahovaní k podobnej atmosfére, akú vytvorili naši rodičia v našj prvej rodine, a ktorej následky neboli nikdy doriešené v našom podvedomí. Dieťa v nás dúfa, že vyrieši zmätky z rodiny a z nich plynúci vnútorný konflikt z minulosti tak, že hľadá niekoho na lásku, koho by mohol zameniť za rodiča.

Rovnako tak v našim prvých rokoch, sme posudzovali seba samých na základe reakcií okolia, rovnakým spôsobom ako je dieťa citlivé na každý signál od rodičov, na ich vyjadrenia pocitov smerom k nemu, pokúšajúc sa pochopiť čo je prijateľné a očakávané, prispôsobuje sa hoci aj bolestivým a zmätočným očakávaniam, rovnakým spôsobom sa často cítime v počiatocných, a niekedy aj neskorších fázach partnerského vzťahu.

Môžete vidieť plno ľudí, ktorí sú inak veľmi bystrí, dôveryhodní a schopní rozoznať nezdravé a nevyrovnané správanie, ale zrazu, síce sú si vedomí každého svojho slova alebo pohybu, sa úzkostlivo pokúšajú vytušiť postoje a očakávania jednej jedinej osoby, začínajú sa cítiť tak, že ich ľudská hodnota, naplnenie a budúce šťastie závisí na tejto druhej osobe, ktorú ani poriadne nepoznajú.

Spomeňte si na pocit iracionálneho zmätku, bolesti a prehrávania si svojho správania kvôli nejakému nepodstatnému detailu, ktorý váš milovaný povedal alebo urobil, a budete mať informáciu o tom ako ste sa cítili ako dieťa smerom k svojim rodičom. Nehovorím, že deti sa tak cítia v každom momente a v každom veku, niektoré deti sú prirodzene citlivejšie ako druhé, ale majte na pamäti, že tam je zdroj všetkých vašich emócií, a že zdroj mnohých iracionálnych emócií je v našich iracionálnych rokoch života.

Veľa krát nedokážeme rozpoznať alebo zapamätať si, akí sme boli citliví ako deti k správaniu našich rodičov, ako sme boli na nich závislí, ako sme veľmi potrebovali ich lásku, potvrdenie a prijatie. Tieto pocity sú za normálnych okolností dávno zabudnuté, pretože sa stali vo veku, v ktorom nebol vyvinutý zmysel pre vlastnú identitu, vedomú pamäť a uvedomenie sa, nehovoriac o racionálnom myslení.

Čím viac rastieme, tým realisteckejšie máme vnímanie sveta (dúfajme). Takže je ťažšie byť premožení ilúziami, nádejami a očakávaniami v dospelosti ako napríklad v puberte. Ale stále, za dobre nastavených okolností, pokiaľ spúšťače prídu naraz, naša detská časť sa rýchlo prebudí a hoci aj zrelý človek zistí, že ho ovládajú dávno zabudnuté emócie.

Keď je láska tým, čo je "normálne"

Tretí typ pripútania je, keď ste priťahovaní správaním alebo emocionálnou atmosférou, ktorú ste sa naučili prijať ako normálnu alebo dokonca za atmosféru lásky, vo vašej prvej rodine, hoci aj bolestivú. Najčastejšie príklady sú zneužívajúce vzťahy. Ľudia, ktorí opakovane vzstupujú do vzťahu, v ktorom sú zneužívaní, vám častokrát povedia, že obyčajný zdravý vzťah vnímali ako nie dosť vášnivý a emocionálny. A to je o tom, s čím sa cítime "doma".

Niektoré deti, v závislosti na ich temperamente, hoci pochádzajú z rodiny kde boli obklopené otvoreným či skrytým zneužívaním a nespravodlivosťou, pokiaľ mali okolo seba aj druhých ľudí, ktorí pre nich boli modelom zdravého a milujúceho správania, tak môžu byť schopné aj v celkom skorom veku rozpoznať, že násilnícke správanie nie je nejakou zvláštnou formou lásky. Takýto ľudia môžu začínať svoje hľadanie partnera s pevným presvedčením, že si chcú nájsť osobu zdravšiu a zrelšiu ako boli jej rodičia, a čiastočne môžu byť aj úspešní. Lenže, vzory ktoré si vytvorili ako veľmi malé deti, predtým ako je dieťa schopné vytvoriť svoju vlastnú perspektívu, alebo predtým ako je vôbec schopné cítiť svoju identitu samostatne od rodičov, budú stále tam. Aj keď sa možno bude prejavovať veľmi skrytými spôsobmi.

Príklad: prípad Karla

Karla vyrástla skôr v nezdravej rodine, ale pevne sa rozhodla vybrať si partnera, ktorý bude iný ako jej agresívny, manipulatívny pritvrdlý otec. Vybrala si chlapa, ktorý vyzeral pokojný, pozorný, múdry a bystrý. Ale rokmi manželstva začalo byť stále viac a viac zrejmé, že ten pozorný a citlivý zjav jej manžela ukrýval blok potlačených emócií, založených na silnej vine a hanbe z detstva.

Kvôli týmto pocitom, jej manžel inklinoval k emocionálnej uzavretosti a odmietnutiu pocitov, nebol schopný užiť si blízkosť alebo jasnú komunikáciu, a bol pasívne agresívny v konfliktoch alebo nedorozumeniach. Takže Karla, hoci mohla rozoznať a vyhnúť sa otvorene násilnému vzťahu, tak zistila, že našla samú seba vo vzťahu, ktorý odrážal jej pocity z detstva, hoci skrytým spôsobom: jej osamotenosť, pocit že je podceňovaná a neprijatá, nedostatok blízkosti a tepla.

Presne ako Karla, mnohí ľudia nám povedali, že nevedeli nájsť žiadne podobnosti medzi svojim partnerom a ich rodičmi, nielen na začiatku vzťahu ale aj počas prvých pár rokov. Niektorí ľudia dokážu kontrolovať a potláčať svoje nezdravé časti dlhý čas ... až kým sa vzťah vyvinie do rutiny, každodenného stresu, nepozornej komunikácie, či braním jeden druhého ako istotu. Ale keď sa raz tieto nezdravé časti objavia, dokážeme takmer bez výnimky rozoznať správanie, ktoré nám ubližovalo v detstve.


Zdá sa, že my všetci si nesieme silnú podvedomú citlivosť na skryté, takmer neviditeľné signály, ktoré v nás spúšťajú pocit rodiny a blízkosti .... aj keď všetky vonkajšie jasné signály hovoria o opaku. Toto je pravdepodobne príčina, prečo napriek tomu koľko veľa ľudí stretneme, iba zriedka sa niekomu podarí spustiť v nás silný pocit pobláznenia.

A tiež je zriedkavé, že tam bude kombinácia potenciálnych vlastností partnera, ktoré si vedome želáme a oceňujeme.

© Kosjenka Muk, 2005

Odporučte článok...